Céline Dion

Celine Dion (Celine Marie Claudette Dion) sa narodila 30. marca 1968 v nemocnici Le Gardeur, v Charlemagne (mesto asi 50 km severovychodne od Montrealu, Quebec) ako najmladsia zo 14 deti hudobne zalozenej rodiny. Jej rodicia, obaja muzikanti, viedli maly klub Le vieux Barril v meste bydliska, v ktorom cez vikendy cela rodina vystupovala a bavila miestnych obyvatelov. Celine od piatich rokov spievala spolu so surodencami a rychlo ziskala schopnost zivo vystupovat.

V auguste 1973 slavnostne vystupila pred pocetnou rodinou na svadbe jej brata Michela skladbou "Du fil des aiguilles et du coton". Ked mala dvanast, zlozila spolocne s matkou francuzsku piesen "Ce n'etait qu'un reve", ktora navzdy zmenila smer jej zivota.

Demo nahravka obsahujuca piesen zaujala Reneho Angelila, velmi respektovaneho osobneho manazera Ginette Reno. V januari 1981 bol Rene natolko uneseny hlasom mladej Celine, ze sa rozhodol spravit ju medzinarodne znamym talentom. Dokonca pozastavil hypoteku na svoj dom, aby mohol financovat nahravanie debutoveho albumu "La voix du bon Dieu".

V juni 1981 vystupila Dionova ako 13-rocna prvykrat pred televizne kamery v programe Michela Jasmina s nahravkou "Ce n'etait qu'un reve". Bol to vobec prvy kontakt medzi Celine a sirokou verejnostou v rodnom Quebecu.

30. novembra toho isteho roku vysiel v Kanade druhy Celinin album - jej prvy vianocny - "Celine Dion chante Noel". Obsahuje singel "La voix du bon Dieu" z jej prveho rovnomenneho albumu, avsak nanovo naspievany v pozadi s vokalmi Dionovej rodiny. Do konca roka sa predalo 30-tisic vytlackov tohto albumu, nasledujuci rok (1982) dalsich 125-tisic kopii.

Celine zacala byt znama pre svoj talent v roku 1982, kedy vyhrala zlatu medailu na festivale Yamaha World Popular Song v japonskom Tokiu za skladbu "Tellement j'ai d'amour pour toi". V tom roku vysiel i druhy, velmi uspesny singel "D'amour ou d'amitie" z pera znameho francuzskeho textara Eddyho Marnaya.

V januari 1983 reprezentovala Celine Kanadu na festivale RTL Super Official vo francuzskom Cannes. Stala sa vobec prvou Kanadankou, ktora ziskala zlatu platnu vo Francuzsku za kompilaciu hitov "Du soleil au coeur".

Ked 11. septembra 1984 navstivil Kanadu papez Jan Pavol II., Celine reprezentovala mladu generaciu krajiny na specialnom ceremoniale v Montreal Olympic Stadium. Mlada spevacka zaspievala pred vyse 65-tisicovym obecenstvom skladbu "Une colombe" z jej aktualneho albumu "Melanie". O sest dni neskor vysiel v Kanade vyber najuspesnejsich singlov na platni "Les plus grands succes de Celine Dion".

V tom istom roku (1984) vysiel novy singel "Mon ami m'a quittee", ktory bol predzvestou albumu "Les chemins de ma maison". Celine pozbierala dve ceny Felix na Gala predstaveni ADISQ a v novembri dostala pozvanku zaspievat v prestiznej Olympia Music Hall v Parizi na otvoreni show Patricka Sebastiena.

V roku 1985 ziskala do svojej zbierky 5 hudobnych oceneni Felix. Celine vystupila 31. maja 1985 v Place des Arts de Montreal vramci svojho turne s nazvom "C'est pour toi turnee". Zaznam z koncertu sa objavil na prvom zivom albume "Celine Dion en concert" a obsahuje vsetky dolezite skladby Celine, vratane bonusovych nahravok "Up Where We Belong" s Paulom Baillargeonom, ci znamy hit od Irene Cara "What A Feeling".

V nasledujucom roku (1986) nahrala novy singel "Billy". Ihned po vydani singlu, 18-rocna Dionova oznamila prestavku v kariere. Zacala sa venovat uceniu anglickeho jazyka a malej zmene vizaze.

Po kratkej prestavke sa Celine vratila na hudobnu scenu nahravkou "Je ne veux pas", ktoru napisal taliansky textar Romano Musumara. Bol to posledny singel vo Francuzsku, ktory vzisiel z pasu nahravacej spolocnosti Pathe-Marconi.

Vsetky podstatne a uspesne single z rannych rokov Celine vysli na kompilacii hitov "Les chansons en or" v roku 1986, vratane bonusovej skladby - nikdy predtym nezverejneneho singla "Fais ce que tu voudras".

V roku 1988 upevnila Dionova svoju poziciu v rodnej provincii Quebec vydanim albumu "Incognito" (prvy album vydany celosvetovo velkou nahravacou spolocnostou CBS / Sony Music). Z albumu vznikli single "On traverse un miroir", "Incognito", "Lolita (trop jeune pour aimer)", "Comme un coeur froid", "Delivre-moi" a "D'abord, c'est quoi l'amour".

Celine Dostala 4 ocenenia Felix a platinove albumy. V tom istom roku Celine vyhrala prestiznu sutaz Eurovision Song Contest v irskom Dubline. Reprezentujuca Svajciarsko, Celine ziskala zlatu medailu za skladbu "Ne partez pas sans moi". Nasledujucich 42 dni vystupovala vo vlastnej show "Incognito" v Theatre Saint Denis v Montreale.

Dionova v roku 1989 nahrala duet s Billy Newton-Davisom "Can't Live With You, Can't Live Without You". Skladbu napisal textar a pesnickar Dan Hill a v kompletnej diskografii Celine tento singel najdeme len na jednom jedinom CD nosici - maxi CD singli "Unison Remix" vydanom v roku 1990 len v Japonsku pod Epic Records / Sony Music Japan.

V roku 1990 vydala Dionova album "Unison", jej prvy naspievany v anglickom jazyku. Celosvetovo pilotnym singlom sa stala skladba "Where Does My Heart Beat Now", ktorou si Celine podmanila i americku cast publika. V horucom singlovom rebricku Billboard Top 100 skoncila najvyssie na 4. mieste. Druhy singel, "(If There Was) Any Other Way", sa vysplhal na 5. priecku. Z LP platne nakoniec isli do singlovych pozicii i menej uspesne skladby "The Last To Know", "Unison" a "Have A Heart" ako radiovy promo singel v Kanade.

Album "Unison" prekonal i tie najvacsie ocakavania. Jeho predajnost dosiahla 1 700 000 nosicov. Celine zacinala byt pre americkych posluchacov coraz znamejsia aj vdaka nocnym televiznym talk-show.

V roku 1991 oslavovala 10. vyrocie na poli hudobneho soubiznisu a v juni pripravila specialne gala vystupenie pre svojich fanusikov vo Forum de Montreal. Pre francuzske publikum nahrala piesne popularneho textara Luca Plamondona na album "Dion chante Plamondon". Z neho sme zaznamenali single "Je danse dans ma tete", "Un garcon pas comme les autres (Ziggy)" a "L'amour existe encore". Album sa dostal na europsky trh az v roku 1994 pod nazvom "Des mots qui sonnent".

Medzinarodny vzostup prisiel v roku 1991, ked Celine nahrala s Peabom Brysonom titulnu skladbu na soundtrack k animovanemu filmu Kraska a zviera spolocnosti Walt Disney. Piesen "Beauty And The Beast" sa stala cislom jeden a pozbierala ceny Hudobnej akademie (Oscar) a Grammy, stala sa zakladnym kamenom jej druheho anglicky naspievaneho albumu s jednoduchym nazvom "Celine Dion".

Album "Celine Dion" (1992) vydal dovedna 5 singlov. "Love Can Move Mountains", "If You Asked Me To", "Did You Give Enough Love", "Water From The Moon" a "Nothing Broken But My Heart". V Kanade ziskal 6 platinovych platni a bol dalsim stupnom k neuveritelnej ceste k oceneniu Juno.

Taktiez v roku 1992 sa Celine zucastnila koncertneho turne Michaela Boltona pocas leta a vystupovala v jednej z hlavnych roli v muzikali "Tycoon" (anglicka verzia znameho francuzskeho originalu "Starmania").

V tom case zacala Celine robit vyznamne kroky vo Velkej Britanii. Britski posluchaci zobrali dobre skladbu "Think Twice", baladu z albumu "The Colour Of My Love" (1993). Nasledujucich 5 tyzdnov dominovala piesen a album na vrchole britskych hitparad. Taky uspech sa neopakoval od roku 1965 a rozkvetu The Beatles. Skladba "Think Twice" zostala cislom jeden este dalsie dva tyzdne, prekonala magicku milionovu hranicu a stala sa jedinym singlom zenskeho interpreta, ktoreho cislo predajnosti vo Velkej Britanii sa zastavilo na 4 milionoch.

Z albumu "The Colour Of My Love" vzisli dalsie hity: sladka balada "The Power Of Love" (original od Jennifer Rush), rytmicka "Misled", "Only One Road", duet s Clivom Griffinom "When I Fall In Love" z filmu Bezsenne noci v Seattli a radiovy promo singel "Next Plane Out".

V nadveznosti na uspech albumu "The Colour Of My Love", odstartovala Celine v marci roku 1994 svoje celosvetove turne. Zaznam z 28. a 29. septembra z parizskej haly Olympia vysiel na jej druhom zivom albume s nazvom "Olympia". Album obsahuje ustrednu melodiu z filmu Bagdad Cafe "Calling You". Dionova vzdala poctu francuzskemu sansonierovi Jacquesovi Brelovi nahravkou "Quand on n'a que l'amour" a medzi svoj repertoar zaradila piesne z muzikalu "Starmania".

Album "Olympia" nemal vyrazny uspech v predajnosti. Predalo sa priblizne 1,5 miliona nahravok, z toho 1 milion v Europe. Audiovizualny zaznam z quebeckeho koncertu v Le Theatre Capitole sa nachadza na DVD "The Colour Of My Love Concert".

S albumom "D'eux" (1995) dosiahla Celine to, co vsetci povazovali za nemozne. Predstavila francuzsku hudbu britskym ostrovom. Svet skutocne objavil Celine Dion…

Z albumu "D'eux" isli do singlovych pozicii skladby "Pour que tu m'aimes encore", "Je sais pas" a radiove promo single "Destin", "J'irai ou tu iras" a "Les derniers seront les premiers". Na albume spolupracoval jeden z najznamejsich francuzskych hudobnikov, Jean-Jacques Goldman. Album "D'eux" sa stal najpredavanejsim francuzskym albumom vsetkych cias.

Obdarovana skvelym hlasom popularnej hudby prekrocila vsetky bariery - vratane jazykovej - s velkolepou seriou medzinarodnych hitov. S krkolomnym tempom nahravania, natacania videoklipov, turne a ucastami v televiznych show to vyzeralo, akoby Celine zostavalo uz len malo casu. Celine pouzila svoj talent k podpore Kanadskeho fondu Cystickej fibrozy. Jedna z najemocionalnejsich skladieb "Vole" (z albumu "D'eux", neskor sa objavuje v anglickej uprave ako "Fly" na albume "Falling Into You") je vlastne dojemnou spomienkou na jej neter Karine, ktora na tuto nemoc zomrela.

Album "Falling Into You" (1996) sa stal najlepsie predavanym albumom toho roku. Bodoval v hitparadach 11 statov sveta a bol zvoleny Albumom roka a Najlepsim popovym albumom na 39. slavnostnom udelovaní cien Hudobnej akadamie. Albumu sa po celom svete predalo viac ako 25 milionov kopii.

Z albumu "Falling Into You" boli vysielane najma piesne "It's All Coming Back To Me Now", "Because You Loved Me", rovnomenna "Falling Into You", cover verzia "All By Myself" od Erica Carmena ci "Call The Man". Medzi dalsie vydane single zaradujeme spanielsky promo duet "Mejor decir adios" s Paulom Ankom a "To Love You More", ktory sa vydal len v Japonsku. Tento singel sa stal prvym singlom Celine, ktory sa vysplhal na 1. priecku v japonskej hitparade Oricon.

Celine dostala ponuku nahrat ustrednu piesen pre otvaraci ceremonial letnych olympijskych hier v Atlante (1996). Skladba "The Power Of The Dream" od Davida Fostera sa objavila taktiez na singli vydanom len v Japonsku s B-stranou "It's All Coming Back To Me Now". V hitparade Oricon skoncila najvyssie na 30. mieste.

Videoklip ku singlu "It's All Coming Back To Me Now" sa natacal v Ceskej republike (Ploskovice) a dokoncil sa v prazskych filmovych studiach na Barrandove. Reziroval ho Nigel Dick so Simonom Archerom a Jaromirom Svarcom. Video ma dve verzie. Povodnu albumovu (vyse 7-minutovu) a kratsiu zostrihanu verziu (5-minutovu). Obe verzie sa nachadzaju neskor na vydanom DVD "All The Way... A Decade Of Song & Video" (1999).

Nasledujuci album "Let's Talk About Love" (1997) bol nahraty v Londyne, New Yorku a Los Angeles. Uvadza specialnych hosti, ako napriklad Barbru Streisand (piesen "Tell Him"), Bee Gees so singlom "Immortality", Carole King (singel "The Reason"), Georgea Martina, ci Luciana Pavarottiho (promo singel "I Hate You Then I Love You"), skvelych textarov a hudobnikov vratane Davida Fostera. Album bol vydany v ten isty den ako soundtrack k filmu "Titanic". Obidva albumy priniesli ustrednu piesen - "My Heart Will Go On" - ktoru napisal James Horner a nahral James Horner a Walter Afanasieff. "My Heart Will Go On" sa rychlo stala svadobnou skladbou pre fanusikov Celine.

Medzi dalsie single vydane z albumu "Let's Talk About Love" zaradujeme "Treat Her Like A Lady" od Diane King, promo singel "When I Need You" vydany v Brazilii, promo singel "Miles To Go (Before I Sleep)" vydany v Kanade, "Be The Man" vydany v Japonsku a duet s Paulom Ankom "It's Hard To Say Goodbye", ktory sa oficialne nenachadza na albume.

V ohromujucom slede uspechov "Let's Talk About Love" superil s 27. milionmi predajov na celom svete so svojim predchadzajucim albumom. "Titanic" tiez predal po celom svete viac ako 27 milionov nahravok. Je to najlepsie predavany orchestralny soundtrack v celej nahravacej historii. Dionova spievala "My Heart Will Go On" v celosvetovom televiznom prenose 70. vyrocnych cien Akademie, nazivo z Dorothy Chandler Pavillion v Los Angeles. Piesen ziskala cenu Akademie (Oscar) za Najlepsiu originalnu piesen.

Francuzsky album "S'il suffisait d'aimer", nahrany vo februari 1998, bol oficialne celosvetovo uvedeny na trh 8. septembra. Prvy singel "Zora sourit" ziskal burlive ohlasy v radiach po celom svete. Celine Dionova predstavila titulnu skladbu z albumu svojim fanusikom pocas svojho celosvetoveho turne "Let's Talk About Love". Z albumu sa do singlovych pozicii dostali este skladby "On ne change pas" a radiove promo single "En attendant ses pas", "Je crois toi" a "Dans un autre monde".

V oktobri 1998 vydala Celine vianocny album "These Are Special Times". Obsahuje popularne vianocne piesne "O Holy Night", "The Christmas Song (Chestnuts Roasting On An Open Fire)", "Ave Maria" ci "Blue Christmas", ale aj duety "The Prayer" s Andrea Bocellim a uspesny singel "I'm Your Angel" s R. Kelly. Skladba "I'm Your Angel" bola stvrtym a poslednym singlom v americkom rebricku Billboard, ktora skoncila na najvyssom mieste.

Album "These Are Special Times" obsahuje dovedna 16 vianocnych skladieb. V Japonsku vysla edicia s bonusovou 17. piesnou "My Heart Will Go On (No Lead Vox)". V roku 2007 sa album remastroval do edicie CD/DVD.

V roku 1999 si Celine zrekapitulovala svoju "anglicku" karieru v podobe vydania kompilacie hitov "All The Way... A Decade Of Song". Avsak nenajdeme na nej vsetko podstatne. Europska verzia albumu obsahuje 16 skladieb (jeho japonska verzia 17), z toho 9 (resp. 10) su hity zmapovane za dosavadnu karieru. Ostatne skladby su nove, vratane pilotneho singla "That's The Way It Is". Na albume sa nachadza duet "All The Way" nahraty s Frankom Sinatrom, popularna piesen Roberty Flack "The First Time Ever I Saw Your Face", ci skladba "If Walls Could Talk", v ktorej mozeme pocut hlas Shania Twain.

Z albumu "All The Way... A Decade Of Song" sa celosvetovo predalo vyse 21 milionov kusov, z toho takmer 9 milionov v USA.